Jadro nášho tímu zostalo nedotknuté od svojho počiatku v roku 2016.
Na našej ceste sme sa však menili a naberali ďalších kolegov, ktorí zabezpečujú ako naše každodenné aktivity, tak aj dlhodobú prosperitu pre našich zverencov.
Centrum SPNR bolo oficiálne zaregistrované slovenskými aj keňskými úradmi v roku 2016. Avšak jeho počiatky siahajú do roku 2014.
Zakladateľmi nášho centra a zároveň súčasným vedúcim duom sú riaditeľ Tomáš Rusňák a manažér Vincent Ochieng.
Náš riaditeľ Tomáš Rusňák pôsobí na africkom kontinente od roku 2010. V roku 2013 sa pripojil k misiám VŠZaSP. V roku 2014 sa venoval riadeniu a dohľadu nad rôznymi projektmi (podrobnosti nižšie na stránke) v rôznych častiach Kene.
Počas pôsobenia v neďalekom Muhoroni odbiehal pán Rusňák pravidelne do Kisumu za účelom kontaktu a priamej, krátkodobej pomoci ďeťom bez domova v Kisumu. Počas dvoch rokov takéhoto pôsobenia sa stretol s miestnym rodákom, sociálnym pracovníkom Vincentom Ochiengom. Ten ako prvý prišiel s myšlienkou oficiálne založiť organizáciu za účelom rozšírenia a profesionalizovania takejto pomoci.
Spojili svoje špecifické zručnosti a vedomosti a upriamili ich na pomoc chudobným. SPNR je od svojho vzniku do dnes neoddeliteľnou súčasťou miestnej komunity, poskytujúc jej komplexnú podporu. To všetko pod záštitou Vysokej školy sv. Alžbety, ktorá aktívne podporuje prácu nášho centra SPNR.
Svoj africký príbeh začal pán Rusňák v roku 2010, keď sa ako dobrovoľník Saleziánov Dona Bosca prihlásil na humanitárnu misiu v Južnom Sudáne. Tam pracoval s mládežou z miestnej komunity. Spočiatku si myslel, že to bude iba jednorazová skúsenosť. No podobne ako mnohí iní dobrodruhovia sa aj on zamiloval do Afriky a našiel zmysel života v nasledovaní Ježišovho posolstva- pomáhať tým najnešťastnejším z našich bratov.
V roku 2013 sa pán Rusňák vydal na svoju druhú misiu v Afrike, tentoraz ako vyslanec VŠZaSP. Zamieril do Rwandy, kde rok dobrovoľníčil v zdravotnom stredisku Blahoslavenej Klementíny-Anuarity v Bigugu. V roku 2014 ho vtedajšia projektová komisia VŠZaSP vyslala riadiť projekt boja proti podvýžive v meste Muhoroni, kde sa tejto úlohy ujal s plným nasadením na ďalších dvanásť mesiacov.
Ďalšia výzva čakala na nášho riaditeľa v roku 2015 v meste Naivasha, kde viedol Stredisko rozvoja svätej Terézie- zariadenie pre rehabilitáciu sexuálne zneužívaných detí. Počas vedenia tohto projektu bol poverený aj dozorom nad podporným programom v meste Malindi (takmer 700 km vzdialeného). V tomto programe neskôr aj sám pracoval v období 2016-2017.
Počas pôsobenia v Muhoroni pán Omondi v rámci voľného času pravidelne navštevoval neďaleké Kisumu. Tam sa dostal do kontaktu s miestnymi pouličnými deťmi. Začal ich navštevovať na ich miestach, pomáhal im s jedlom, oblečením a inými základnými potrebami, pričom im venoval aj úprimnú pozornosť. Náš súčasný riaditeľ pokračoval v nepravidelných návštevách detí v Kisumu ďalšie dva roky, napriek tomu, že mal v celej Keni mnoho ďalších povinností a zodpovedností (pozri vyššie).
V roku 2016 sa pán Rusňák počas jednej z charitatívnych akcií stretol s pánom Vincentom Ochiengom, sociálnym pracovníkom, ktorý sa venoval podobným humanitárnym aktivitám v centre mesta. Po období vzájomného spoznávania a zhodnotenia možného prínosu, zručností a skúseností sa rozhodli vypracovať spoločný humanitárny projekt zameraný na komplexné, účinné a dlhodobé vzdelávanie a výchovu pouličných detí z Kisumu.
Po prezentácii nového projektu a jeho následnom schválení správnou radou VŠZaSP sa pán Ochieng mohol pustiť do vybavovania povolení pri príslušných miestnych úradoch. Zároveň mal za úlohu preskúmať, ako možno v rámci zákonných podmienok, s prihliadnutím na pridelený rozpočet implementovať zamýšľané metódy a ciele misie.
Kým sa pán Vincent Ochieng zaoberal byrokraciou, Tomášovi sa podarilo úspešne delegovať svoj bývalý projekt v meste Naivasha na svojho nástupcu. Následujúci rok potom pendloval medzi brehmi Viktóriinho jazera a Indického oceánu- paralelne riadil až do roku 2017 misiu v Malindi. Po odovzdaní svojich mandátov sa tak mohol naplno venovať novému centru SPNR.
Tomáš Rusňák sa narodil v roku 1979 v malej západoslovenskej dedinke Závod. Strednú školu ukončil v roku 1999.
Pán Rusňák sa zapája do humanitárnych projektov vo východnej Afrike od roku 2010. Od roku 2016 je riaditeľom rehabilitačného centra pre pouličné deti v meste Kisumu, ktoré spoluzaložil.
Na tomto mieste mu bolo udelené meno "Omondi", ktoré v jazyku miestneho kmeňa Luo označuje "toho, kto sa narodil skoro ráno".
Omondiho pozícia je dosť rôznorodá. Okrem štandardných povinností riaditeľa zastáva aj úlohu tzv. 'logistu'.
Úlohou Logistu je flexibilne pokrývať najrôznejšie úlohy nevyhnutné pre plynulý chod organizácie.
~ zabezpečenie nevyhnutných zásob potravín, základných hygienických potrieb, prístupnosti ku prvej pomoci, pitnej vode, dohľad nad primeraným stavom obytného priestoru
~ zodpovednosť za dostatočné zásoby nevyhnutného školského vybavenia, rezerv primeraného oblečenia a obuvi
~ udržiavanie vybavenia, zariadenia a celkového stavu príbytku
~ zabezpečenie štandardnej a hladkej integrácie do kolektívu nášho centra a do rehabilitačného procesu
~ organizácia + realizácia kontrolných domácich návštev v rodinách našich zverencov
~ individuálny prístup, poradenstvo a koordinácia pri prevýchove našich detív rámci rehabilitačného programu
~ vyhodnocovanie nevyhnutnosti pomoci a individuálnych požiadaviek o asistenciu pri rôznych osobných krízach vyskytnúšich sa v jednotlivých prípadoch
~ riešenie problémov vyplývajúcich z nepravielnej školskej dochádzky našich študentov
~ vedenie účtovníctva a výdaj správ o finančných výdavkoch pre našu VŠZaSP svätej Alžbety a pre našich súkromných sponzorov
~ konkrétne priority pre investície nášho rozpočtu
~ zaobstarávanie extra sponzorských darov od dobrodincov
~ výplaty pre našich lokálnych zamestnancov
Pán Ochieng má veľa pochopenia a empatie ku osudu opustených detí. Hneď po ukončení štúdia biochémie sa rozhodol venovať svoj život komunite, pretože ako jeden z mála mal možnosť slobodne si zvoliť životnú cestu. Takto objavil svoje životné poslanie - pomáhať trpiacim pouličným deťom a ich rodinám kráčať smerom k lepšej budúcnosti.
Vincent sa narodil v roku 1991 v meste Kisumu na brehu Viktóriinho jazera. Už od narodenia bolo jasné, že svet, do ktorého sa narodil nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou. Jeho matka nebola jedinou matkou detí jeho otca. O skromnú stravu sa musel už od raného detstva deliť s mnohými súrodencami. Po predčasnej smrti otca- živiteľa rodiny zostala rodina v zúfalej situácii. Následne sa malý Vincent ocitol na ulici, odkázaný sám na seba. Musel si sám zabezpečiť jedlo a ostatné potreby.
Detstvo a dospievanie prežil v rôznych detských domovoch, odkázaný na milosť neznámeho. Kvôli miestnym podmienkam sa však často ocital znova na ulici. Ako časom rástol, častejšie sa na ulicu opäť vracal. Napriek všetkým nepriazňam sa mu podarilo ukončiť strednú školu.
Nikdy nestratil vieru a vnútornú silu. Vďaka jeho vrodenej všestrannej bystrosti a šikovnosti sa mu podarilo udržať správny kurz. Po vlastnom kresťanskom kste, okolo dvadsiatky, získal sponzora na vysokoškolské štúdium. Na Univerzite v Karatine študoval biochémiu, ktorú ukončil s bakalárskym titulom. V tom čase už bol známou postavou mesta. Vďaka výnimočnému životu sa dostával do kontaktu s rôznymi zaujímavými ľuďmi. Ako bolo spomenuté, rozhodol sa venovať svoj talent altruizmu.
Krátko po tom, ako sa začal Vincent Ochieng venovať sociálne-rozvojovej práci, stretol na ulici nášho riaditeľa Tomáša Rusňáka. Tomáš, bohatý na skúsenosti z rôznych humanitárnych organizácií, vytvoril s Vincentom (odborníkom na všetky aspekty života, potrieb a zvykov pouličných detí) výborný tandem. Po určitom období spolupráce sa rozhodli založiť vlastný projekt, ktorý by deťom poskytol nielen krátkodobú pomoc, ale aj perspektívu do budúcnosti.
Vďaka svojmu životnému príbehu, ako lotos, ktorý vykvitol z bahna, dokáže Vincent porozumieť našim pouličným deťom, nasmerovať ich ku na sebe oskúšanom úniku z nepriazne osudu. Preto je v celom meste Kisumu známy ako 'Odijo Vincent'(Vincent- Učiteľ).
Základom metódy Odijo Vincenta je ukázať jednotlivým chlapcom moc, ktorú majú nad svojím osudom. Tak ich viesť k aktívnemu hľadaniu po možnosti vlastnej premeny prostredníctvom zmysluplných, krátkodobých cieľov.
'maličkosti vedú k dokonalosti, ale dokonalosť nie je maličkosť'
(Michelangelo Buonarotti).Jeho filozofiou pri dosahovaní tohto cieľa je pomáhať pouličným deťom k získaniu sebavedomia, uvedomeniu si hodnoty vlastného života, myšlienok, tela a celkovo jedinečného pohľadu na svet. Podľa pána Ochiengha spočíva úspech predovšetkým v uvedomení si zmysluplnosti a účinnosti vlastného úsilia.
Pán Ochieng zastáva bežné manažérske povinnosti. Zodpovedá za zamestnancov centra a za jeho reprezentáciu na oficiálnej úrovni.
Avšak Vincent robí veľa nadpráce vďaka svojim životným skúsenostiam, ktoré zdieľa s deťmi a dáva im tak silu a nádej. Verí, že jeho príbeh môže pomôcť deťom vyhnúť sa ťažkostiam a vybudovať si lepšiu budúcnosť.
~ zabezpečenie a výkon dobrých vzťahov, komunikácie s miestnymi autoritami
~ udržiavanie kontaktu a efektívnej spolupráce s miestnymi inštitúciami zaoberajúcimi sa podobnou problematikou
~ riešenia, zachraňovanie najrôznejších náhle vzniknutých krízových situácií na oficiálnej úrovni
~ zodpovednosť za adekvátny výcvik a prípravu zamestnancov a ich aktualizovanie podľa najnovších oficiálnych požiadaviek zo strany autorít
~ všeobecné hodnotenie a koordinácia prístupu zamestnancov ku zverencom, ohodnotenie a usmernenie ich nasadenia a prístupu k prevýchove
~ organizácia, príprava a predsedanie koordinačných stretnutí zmestnancov
~ kontrola a hodnotenie praktikantov pridelených vládov, ich dovzdelávanie a konečné hodnotenie
~ organizácia a prevedenie operácií v teréne (za účelom získania aktuálneho prehľadu o situácii na ulici, monitorovania najmenších detí v kritickej situácii, vytvárania vzťahov s novými prišelcami na ulicu- potenciálnymi novými klientmi, zaškoľovania nových zamestnancov)
~ krízové poradenstvo v obzvlášť závažných prípadoch
~ poradenstvo adolescentných klientov centra SPNR
Timotej Mikluščák ‘Onyango’ prišiel do Kene prvýkrát v roku 2018 na obdobie siedmich mesiacov. Pôvodne mal pôsobiť na projekte VŠZaSP v Malindi, no po niekoľkých mesiacoch bol presunutý do Kisumu, kde posilnil tím nášho SPNR centra v čase, keď bolo potrebné rýchlo zabezpečiť jeho stabilný chod.
Svoje pôsobenie začal ako logista, pričom jeho hlavnou zodpovednosťou bolo zabezpečiť každodenné fungovanie centra – od zásobovania, cez organizáciu programu, až po praktické zabezpečenie základných potrieb detí. Postupne sa však jeho úloha prirodzene rozšírila. Začal úzko spolupracovať so sociálnymi pracovníkmi, zúčastňoval sa domácich návštev v komunitách a aktívne sa podieľal na riešení konkrétnych životných situácií detí, ktoré si často vyžadovali nielen organizačné schopnosti, ale aj trpezlivosť, porozumenie a schopnosť hľadať riešenia v náročných podmienkach.
Popri tom sa zapojil aj do vzdelávacieho procesu v centre, kde spolu so sociálnymi pracovníkmi viedol dopoludňajšie vyučovanie. Práve každodenný kontakt s deťmi a možnosť byť súčasťou ich pokroku a zmien v živote sa pre neho stali jednou z najsilnejších motivácií pokračovať v tejto práci.
K mestu Kisumu, jeho obyvateľom a najmä deťom z ulice si postupne vytvoril hlboký vzťah. Aj po návrate do Európy zostalo toto miesto pevnou súčasťou jeho života. Napriek štúdiu a neskorším obmedzeniam spôsobeným pandémiou sa opakovane snažil nájsť cestu späť. V roku 2021 sa mu podarilo opäť pricestovať do Kisumu, kde počas trojmesačného pobytu dostal dôveru vytvoriť webovú stránku SPNR centra. O tú sa stará dodnes a zabezpečuje tak prepojenie medzi centrom a podporovateľmi v Európe.
Od roku 2018 strávil v Kisumu spolu viac ako dva roky aktívnou prácou s deťmi. Počas tohto obdobia sa naučil plynule komunikovať v svahilčine a postupne si osvojuje aj miestny jazyk Dholuo, čo mu umožňuje lepšie porozumieť prostrediu aj ľuďom, s ktorými pracuje. Vďaka tomu dokáže efektívne sprostredkovať komunikáciu, pomáhať pri riešení konfliktov a budovať dôveru medzi deťmi, komunitou a tímom centra.
Na rozdiel od riaditeľa centra nepôsobí v Kisumu nepretržite. V Európe sa venuje práci na bio semienkovej farme v Rakúsku, no zároveň zostáva aktívnou súčasťou SPNR projektu. Pravidelne prezentuje jeho činnosť na verejných podujatiach, v školách aj médiách, podieľa sa na organizovaní fundraisingových aktivít a dlhodobo zabezpečuje správu webovej stránky centra.
Podľa jeho vlastných slov, vždy keď odchádza z Kisumu, odchádza s nádejou, že sa tam opäť vráti.
Timotej Mikluščák sa narodil v roku 1999 v Devíne pri Bratislave. Bilingválne gymnázium ukončil v roku 2018 a krátko nato odišiel do východnej Afriky, kde sa prvýkrát zapojil do humanitárnej práce.
V Rakúsku sa vyučil za pestovateľa zeleniny, čomu sa venuje dodnes. Od roku 2018 strávil v meste Kisumu viac ako dva roky, pričom sa aktívne podieľal na činnosti SPNR centra.
Aj popri svojej práci v Európe sa do centra pravidelne vracia v rámci pracovných a misijných pobytov a zostáva jeho aktívnou súčasťou.
V Kisumu ho miestni prezývajú „Onyango“, čo v jazyku Dholuo označuje „toho, kto sa narodil neskoro ráno“.
Pozícia Timoteja Mikluščáka v SPNR centre prepája prácu v teréne s dlhodobou podporou projektu z Európy.
Počas svojich pobytov v Kisumu sa zapája do každodenného chodu centra a spolupracuje so sociálnymi pracovníkmi aj vedením.
~ zabezpečenie plynulého fungovania centra počas pobytov (organizácia denného režimu, dohľad nad aktivitami) .
~ pomoc pri materiálnom zabezpečení základných potrieb detí (potraviny, hygienické potreby, školské pomôcky).
~ podieľanie sa na údržbe a zlepšovaní prostredia centra.
~
~ účasť na domácich návštevách v rodinách zverencov spolu so sociálnymi pracovníkmi.
~ podpora pri riešení individuálnych prípadov detí a ich návrate do bežného života.
~ pomoc pri komunikácii a sprostredkovaní porozumenia medzi deťmi, komunitou a tímom centra.
~ spolupodieľanie sa na dopoludňajšom vzdelávacom programe centra- individuálny prístup k deťom a podpora ich osobného rozvoja.
~ správa a rozvoj webovej stránky SPNR centra.
~ prezentácia činnosti centra na verejných podujatiach, školách a v médiách.
~ organizovanie a podpora fundraisingových aktivít pre zabezpečenie chodu centra.
V súčasnosti sú kľúčovými hráčmi v našom tíme traja miestni sociálny pracovníci.Tí zabezpečujú hladký chod všetkých našich kľúčových aktivít na všetkých úrovniach- komunikáciu, dokumentáciu a dovzdelávanie
Odijo Moses, Pamela a David sa striedajú v službe. Tak zabezpečujeme, že je vždy a za každých okolností prítomný aspoň jeden 'native speaker' a zároveň zodpovedný dozor.
Odijo David učí našich chlapcov základy angličtiny
Na začiatku našej činnosti mal tím SPNR len dvoch zamestnancov – dnešné vedenie organizácie. V tom čase mali Tomáš a Vincent zabezpečovať všetko od komplexného manažmentu prípadov, cez administratívne úkony až po základné organizačné a prevádzkové záležitosti.
Od založenia sa tím rozšíril na osem zamestnancov (alebo deväť, ak je prítomná príležitostná personálna pomoc zo Slovenska). Okrem dvojice vedenia sú súčasťou tímu traja sociálni pracovníci, psychologický poradca, nočný strážnik, kuchár a príležitostne aj pomoc zo Slovenska vo forme dobrovoľníka alebo stážistu z miestnej univerzity.
Moses Ochieng je rodákom z Kisumu, kde sa narodil v roku 1989. Jeho znalosti, názory a rady týkajúce sa mesta a jeho obyvateľov, ako aj jeho mnohostranné zapojenie, z neho robia neoceniteľnú súčasť tímu Neri Rehab.
Pán Ochieng sa zapája do našej každodennej činnosti každú druhú a štvrtú týždňovú rotáciu mesiaca (prípadne podľa dohody). V tomto období vedie dopoludňajšie vyučovanie, ktoré trvá do obeda. Následne spolu s pani Amondi zabezpečuje chod centra – dohliada na poriadok, správanie chlapcov, denný režim a ďalšie každodenné záležitosti. Počas zostávajúcich dvoch týždňov v mesiaci spolu s nočným strážnikom Kevinom zabezpečuje pokojný chod nočných služieb.
Pri prijímaní nového dieťaťa do centra je úlohou pána Ochienga pozorovať jeho prvé momenty v SPNR, následne zdieľať svoje postrehy s ostatnými pracovníkmi. V prípade pozitívneho zhodnotenia pokračuje prijímací proces podrobným rozhovorom (v materinskom jazyku dieťaťa) o jeho životnom príbehu, rodinnom zázemí, histórii zneužívania a podobne. Následne sprevádza dieťa v procese rehabilitácie, počas rodinných návštev a v neskorších fázach aj pri sledovaní jeho pokroku.
Ako sekretár je Odijo Moses zodpovedný za komunikáciu a vybavovanie menších úradných záležitostí s príslušnými orgánmi, spracovanie priebehu a záverov personálnych porád, ako aj za týždenné stretnutia s chlapcami a denným personálom. Zároveň mu je zverená starostlivosť o evidenciu a organizáciu dokumentácie týkajúcej sa našich detí.
Odijo Moses je rodák z etnika Luo (hlavný kmeň v Kisumu a štvrtý najväčší v Keni). Vďaka tomu ovláda aj jazyky kiswahili a kisii (a samozrejme angličtinu), čo z neho robí dôležitý pilier komunikácie s deťmi a ich rodinami.
Pán Ochieng získal diplom v odbore „Sociálna práca a komunitný rozvoj“ po štyroch rokoch štúdia na Kisumu National Polytechnic. Po niekoľkých stážach sa v prvej polovici roku 2018 stal prvým terénnym pracovníkom nášho centra (okrem Tomáša a Vincenta).
Pamela Amondi absolvovala štúdium na African Institute of Research and Development Studies v rokoch 2018 – 2021 v odbore sociálna práca a komunitný rozvoj. Po ukončení štúdia pracovala v Kisumu County Department of Youth, Gender, Sports, Culture and Social Services, až kým sa na začiatku roku 2023 pripojila k nášmu tímu.
Odvtedy pripravuje najmladšie deti na školskú dochádzku v ranných vyučovacích hodinách, dohliada na denný režim a disciplínu a podieľa sa na organizácii vzdelávacieho aj voľnočasového programu. Spolu so svojimi kolegami Mosesom a Davidom pomáha chlapcom rozvíjať morálne hodnoty, životné zručnosti a vedomosti. Výsledky tejto práce sú viditeľné každý deň – novo prijaté deti sa už po niekoľkých mesiacoch výrazne zlepšujú v čítaní, písaní, matematike, angličtine aj svahilčine. Deti, ktoré prišli z ulice často bez nádeje, sa postupne učia usmievať a chápať hodnoty ako rešpekt, zdieľanie a porozumenie.Tento pokrok nie je výsledkom iba výučby, ale aj výchovného prístupu pani Pamely, ktorá deťom poskytuje kombináciu prirodzenej autority a láskavého, komunikatívneho prístupu bez použitia fyzických trestov. Tichá voda brehy myje.
Pamela sa zároveň podieľa aj na prijímacom procese. Ak nie je prítomný Odijo Moses, je to práve ona, kto nadväzuje prvý kontakt s novým dieťaťom a vedie úvodný rozhovor o jeho osobnej histórii, pričom zároveň vyplňuje prijímaciu dokumentáciu. Následne spolupracuje s kolegami pri kontakte s rodinou dieťaťa s cieľom obnoviť funkčné rodinné väzby a sprostredkovať podmienky oboch strán.
Jednou z najnáročnejších častí jej práce je sledovanie zmien v správaní dieťaťa po návrate z domova, ich vyhodnocovanie a následná diskusia s tímom. Na základe týchto pozorovaní posudzuje, či sa v domácom prostredí neopakujú pôvodné patologické vzorce správania, a svoje zistenia overuje aj pri ďalších domácich návštevách. Ide o zodpovednú úlohu, keďže na jej hodnotení často závisí ďalší smer práce s konkrétnym dieťaťom.
Počas voľného času detí nie je Pamela len dozorom zodpovedným za bezpečnosť. Deti ju majú rady aj pre jej schopnosť zapájať sa do hier, ako je futbal, stolové hry, korčuľovanie a ďalšie aktivity.
Pani Amondi sa narodila v roku 1996 v meste Oyugis v okrese Homa Bay County. Sme vďační tejto oblasti a jej ľuďom, že nám priniesli túto výnimočnú dcéru. Jej ľudský a vždy profesionálny prístup v rôznych situáciách nám často pomáha nachádzať rozumné a vyvážené riešenia.
Náš tím sociálnych pracovníkov je prevažne tvorený mužmi. Pamela preto prináša dôležitý ženský pohľad na riešenie rôznych situácií. Často sa stáva, že práve jej jemný a chápavý prístup pomáha dosiahnuť zmierenie vo vzťahoch medzi deťmi v centre a ich rodinami. Jej prítomnosť opakovane prispieva k pokojnejšej komunikácii a konštruktívnejším výsledkom v citlivých prípadoch.
David Okoth Orwa je kľúčovým členom nášho každodenného tímu, zodpovedným za podporu vzdelávania, organizácie a celkového chodu centra. Stredné vzdelanie ukončil na St. Vitalis Nanga Secondary School v rokoch 2014 – 2017.
David vyrastal v tej istej miestnej komunite, ktorej dnes slúži, čo mu dáva hlboké porozumenie prostrediu, z ktorého deti pochádzajú, ich problémom a životným podmienkam. Vďaka vlastnej životnej skúsenosti je mimoriadne dobre pripravený reagovať na potreby chlapcov s empatiou, disciplínou a praktickými riešeniami.
David predstavuje pre toto prostredie vysoko efektívneho a prirodzene kvalifikovaného pedagóga. Jeho silou je životná skúsenosť, kultúrne porozumenie a silné prepojenie s komunitou. Je skutočný mwenyeji – domáci v najhlbšom zmysle slova.
V každodennej práci zodpovedá za dohľad nad denným režimom, organizáciu vzdelávacích a voľnočasových aktivít a udržiavanie poriadku a disciplíny v centre. Zároveň sa podieľa na rannom vyučovaní, kde pomáha deťom rozvíjať základné zručnosti v čítaní, písaní, matematike, angličtine a svahilčine.
Spolu so svojimi kolegami zohráva dôležitú úlohu pri sprevádzaní detí rehabilitačným procesom a zabezpečuje stabilné a štruktúrované prostredie.
Vo voľnom čase sa aktívne zapája do aktivít s deťmi, najmä športových a skupinových hier, kde buduje dôveru a posilňuje pozitívne vzťahy.
David Okoth Orwa sa narodil v roku 1995 v meste Bondo v okrese Siaya County. Patrí do komunity Luo a celý život prežil v tomto regióne, vďaka čomu má hlboké porozumenie miestnej kultúre, jazyku a realite detí, s ktorými pracujeme. Je skutočný „mwenyeji“ – miestny v plnom zmysle slova.
Vyrastal v rovnakom prostredí, v ktorom dnes pôsobí, a preto prirodzene komunikuje s deťmi aj ich rodinami v jazyku dholuo, svahilčine a angličtine. Jeho životná skúsenosť mu umožňuje rýchlo si budovať dôveru a prepájať centrum s komunitou.
Okoth Orwa prináša dôležité praktické znalosti a pochopenie miestnych pomerov. Podieľa sa na dennom režime, vzdelávaní a udržiavaní disciplíny v centre a zohráva významnú úlohu v rehabilitačnom procese detí.
Naši sociálni pracovníci sú zodpovední za usmerňovanie a komunikáciu vo všetkých fázach rehabilitačného a reintegračného procesu, ako aj za komplexné riadenie morálneho a vzdelávacieho rozvoja detí na dennej báze.
Okrem toho zahŕňajú ich kompetencie aj bežné formálne úkony potrebné na zabezpečenie fungovania centra v súlade s aktuálnymi požiadavkami príslušných úradov.
~ administrácia prijímacieho procesu „krok za krokom“
~ zoznámenie sa s novo prijatými deťmi
~ neformálne rozhovory s následným podrobným zaznamenaním situácie dieťaťa, jeho dôvodu prijatia, rodinnej histórie a histórie zneužívania návykových látok (vo všetkých prípadoch v materinskom jazyku dieťaťa)
~ registrácia nových prijatí u všetkých príslušných orgánov; priebežná aktualizácia úradných záznamov
~ sledovanie a riadenie integrácie dieťaťa do kolektívu
~ vypracovanie individuálneho vzdelávacieho plánu na základe aktuálnych vedomostí a veku dieťaťa
~ dohľad a vykonávanie každodenných povinností, ako je údržba priestorov (umývanie riadu, ustielanie postelí, hygiena a pod.), príprava do školy (u školopovinných detí večer) a večierka
~ individuálne doučovanie základných vedomostí v doobedných hodinách (podľa úrovne znalostí nových detí s cieľom ich budúceho školského zaradenia)
~ sledovanie a zaznamenávanie správania každého dieťaťa, koordinované riešenie prípadných problémov (drobné krádeže, nedorozumenia)
~ realizácia týždenných skupinových aj individuálnych stretnutí s novo prijatými deťmi na tieto témy
~ formovanie ohľaduplnosti a etických návykov a dohľad nad ich dodržiavaním – spontánne aj programovo, vo voľnom čase, v modelových situáciách alebo v bežných rozhovoroch